Zdeněk píše:dodo píše:Mooji v priloženom videu vyššie, zjavne hovorí o jednej z mnohých metód duchovnej praxe, o tzv. praxi vylučovacou metódou.
Túto je ale potrebné pochopiť v celkovom kontexte, s ostatnými Moojiho poukazmi k praxi, aby nevzniklo nesprávne pochopenie.
Otázka po kontextu je místě.
Pokud poznání určuje vůle ("Toto není pravda!"), pak jinou pravdu, než tu předem danou, potlačuje (dle mého odhadu je tato metoda jen expresí, výsledkem současné Moojiho duchovní stagnace).
Duchovní vývoj nemusí být přímočarý, cesta je úzká, srázy vysoké, vskutku se pádům nelze divit (píšu z vlastní bohaté pádové zkušenosti). Moojiho metoda uvědomit si situaci/kontext pádu neumožňuje.
Aby sme sa nebavili každý o niečom inom, lebo tak sa mi to javí...
V úvode videa sa hovorí, o návode skúmania vlastnej myšlienkovej aktivity a potlačení každej myšlienky formou prehlásenia „To nie je pravda,“ s cieľom poznať šíry neosobný priestor bytia.
Ďalej už Mooji hovorí , že akákoľvek myšlienka, nás privádza do osobného ja. Osobné názory postoje... Praxou ktorú tu on odporúča ale možno zistiť, že všetky myšlienky sú vlastne nepravdivé, a netreba byť z toho prekvapený, ak objavíme priestor za myšlienkami. TO, čo tu vždy bolo ako náš prirodzený stav, bytia, pokojný tichý ...
(Buddhisticky: „ Všechny popisy reality jsou jen dočasnými hypotézami... Vyprázdni, mnichu, tento člun; vyprázdněn, popluje lehčeji...“)
Z uvedeného je hádam dosť jasné, že tu sa nehovorí o nejakých dielčích „pravdičkách“ predom niekým daných, ktoré buď akceptujeme, alebo ich odmietame potláčaním, podľa našich osobných postojov, sklonov a.t.p.
Pokiaľ ide o nutnosť uvedomovania si kontextu pádu... Áno, pripúšťam, že nie je vôbec na škodu poučiť (obzvlášť nedisciplinovaného turistu) aj o rizikách pohybu v horách.