Čímkoli. Říkám ti to znovu. Použij cokoli co můžeš. Použij oči, abys viděl reálný svět a mohl posuzovat, zda stejně reálné je já. Použij je k tomu, abys pozoroval tělo, jak se hýbe. Použij logiku, myšlenky, použij cokoli co půjde. Ve chvíli, kdy je nějaký proces, který pozoruješ nahraj si ho a pomalu přehrávej: "Takže teď přišla myšlenka, že zvednu ruku, načež se okamžitě zvedla ruka". Takhle to dělej. Pozoruj všechno. Je to vidět všude a v jakékoli chvíli.
OK, poviem Ti tajomstvo. Jasné, že som to skúšal.
Stopol som to vo chvíli, keď so zistil, že myseľ mi podsunie čokoľvek, čo očakávam ako možný výsledok. V tomto prípade to netrvalo až tak dlho, aby mi podsunula i to Tvoje: ja neexistuje.
V iných stavoch vedomia som sa však dostal do neriešiteľnej situácie: stav maximálnej úzkosti vystrieda okamžité vystrelenie do bdelosti.
Ďalej som sa nedostal, pretože na priamy vhľad nestačí len to Tvoje "pozrieť sa"
Od januára pôstím. Vyskúšam znovu.