/, skúsim v tomto vlákne podebatovať o realizácii.Dovolil som si v rámci vývoja debaty vo vlákne FAQ dotaz na spôsob AKO vidieť nejakú "pravdu",
napr. i tú Gorovu: ja neexistuje.
Gora som sa pýtal:
Ja sa pýtam, čím sa mám pozrieť?????
Očami?????
Gorova odpoveď:
Použij cokoli co můžeš. Logiku, oči, myšlenky, cokoli. Hledej šmudlo.
Tak si moje ego/mám ho, nezakrývam, a budem ho mať do smrti-hovorí i Balsekar/ dovolilo malú ironickú scifi:
SciFi na poli filozofie:
Aby som sa raz nedočítal:
Prvá otázka, ktorú si musíme položiť, znie: „Čo Veľký Guro svojou filozofiou sledoval? Čo bolo jeho cieľom?“ Guro sa odhodlal na vybudovanie niečoho pevného a stáleho . Ide mu teda o vybudovanie pravdivého systému poznania. Avšak ako sám tvrdí vo svojich Spomienkach na duely , už od detstva pripúšťal ako pravdivé mnohé nepravdivé a pochybné veci. Aby sa dopracoval k pravde, musí sa najskôr zbaviť týchto nepravdivých poznatkov.
Pre dopracovanie sa k pravde si volí spôsob, ktorý nazýva metodickou skepsou. Bude pochybovať o všetkom, čo kedysi prijímal ako pravdivé až kým sa nedostane k nejakému nepochybnému poznatku, ktorý by mu mohol slúžiť ako odrazový mostík pri budovaní skutočne pravdivého poznania. Guro metodickou skepsou prichádza k poznatku, že môže vlastne pochybovať o pravdivosti všetkého. Je len jedna vec o ktorej pravdivosti s určitosťou nemožno pochybovať. Týmto „nepochybným“ je samotný fakt pochybovania. Môžem totiž pochybovať o všetkom, avšak ak pochybujem, nemožno pochybovať, že pochybujem. Aby bolo pochybovanie možné, nemôže tu byť nikto, kto pochybuje. Ak teda pochybujem, je nesporné že nemyslím a ak nemyslím to znamená, že Ja neexistuje(neexistujem).
Gorove ego//má ho, a bude ho mať do smrti-hovorí i Balsekar/ to zmazalo.
Goro o sebe hovorí, ako o realizovanom, ja som počas svojho života nezaznamenal nič, čo by sa aspoň v záblesku podobalo na videnie pravdy/realizovanie/, tak si o sebe myslím, že som svoju pravdu, ktorou som, ešte nevidel, takže v súčasnosti realizovaný nie som.
Poďme preskúmať realizáciu z pohľadu R.Balsekara:
tvrdí, že ego je vlastne pocit oddelenej existencie a tento pocit prichádza v druhom roku života dieťaťa. Našu existenciu počas života vnímame teda ako stotožnené vedomie. Balsekar zároveň tvrdí, že ego nezmizne ani po osvietení, ani po realizácii, že ego tu bude až do smrti fyzického tela. Aký je potom rozdiel medzi egom osvieteného a egom neosvieteného?
Balsekar vysvetľuje, že pocit oddelenej existencie ostáva i po realizácii, ináč by sa mudrc choval ako idiot/doslova/, rozdiel je však v tom, že v egu mudrca nie je pocit osobného konateľstva.
Mudrc /realizovaný, osvietený/ žije v egu, ale s poznaním, že čokoľvek, čo sa mu stane, nie je jeho konanie, ani konanie iného. Je to len dianie, ktoré sa musí diať podľa Zákona.
Moje konanie: malá zlomyseľnosť v podobe scifi o tom, ako Goro pomocou mysli došiel k poznaniu, že ja neexistuje. Podotýkam, mala to byť sranda.
Konanie evidentne nie hodné mudrca, osvieteného, či realizovaného, na Gorovho šmudla som reagoval drobnou pomstou pri pokuse zosmiešniť ho pomocou uvedeného scifi.
Gorove konanie: zmazal to, neschopný sebareflexie, neschopný povzniesť sa nad to.
Konanie tiež nemožné označiť ako konanie mudrca, resp. osvieteného, pretože je to konanie v rozpore: "nežije s poznaním , že čokoľvek, čo sa mu stane, nie je jeho konanie, ani konanie iného.
Záver: snaha uvidieť čokoľvek/napr. i to, že ja neexistuje/ pomocou mysli, k realizácii nevedie.
Či?
/, ale v bežnom živote som dospel k pomerne/vzhľadom k väčšine iných- mnou poznaných/ veľkému vnútornému kludu a mieru, a tak občas si známi radu pýtajú. Ja začínam vždy nejakým preduchovnelým žblbtom, ale pokiaľ sa dotyčný nedá zblbnúť,/chce radu a nielen potvrdenie vlastnej dôležitosti/ tak končím dosť podobnou radou/nechať plynúť a tešiť sa z maličkostí/, ako si to teraz napísal, Vpeťo.
