Tak, aby sme si lepšie rozumeli, keď tu bola reč o potláčaní, integrovaní, či rozpoznávaní a rozpúšťaní tieňov.
Integrovaniu rozumiem tak, že sa niečo stáva trvalou súčasťou toho, do čoho to je integrované. Ide o zjednotenie, spojenie, scelenie. Teda integrovaním tieňov do vedomia môže dôjsť len k tomu, že sa stanú jeho trvalou súčasťou, s nevratnými a nežiadúcimi následkami toho, ako som o tom písal. Ľahko si domyslieť, kam by to viedlo.
Ak rozumiem dobre rozpúšťaniu z príspevkov vyššie, tak ide o nevratný proces, kde rozpustením natrvalo odstránim rozpoznané tiene. (Teda opak integrácie.) Ak by šlo o len dočasný, teda vratný proces, bolo by to iba potlačenie.
Linda píše:Proto je tak důležité setkávat se s Probuzenými, kteří své žáky této všímavosti = pozornosti k vyvstávajícím obsahům vědomí učí a upozorní je pokaždé, kdy jejich pozornost ochabla, takže si své aktuální sebeztotožnění neuvědomili.
Po celá léta na to své žáky upozorňovali i Eduard a Míla Tomášovi - od rána do večera, při jakékoliv práci, kterou jsme právě dělali.
A tak místo aby došlo k navyklému, automatickému sebeztotožnění s tím, co bylo v minulosti potlačené a ovlivňovalo nás to z podvědomí, aniž bychom si to uvědomili, dostane se to do vědomí a neosobním pozorováním se to rozpouští.
To je postup buddhistický a ak Tomášovi bolo žiakmi Drtikola, predpokladám, že tomu tiež tak rozumeli.
Buddhizmus delí cestu na svetskú a nadsvetskú, kde v postupnosti, jedna predchádza druhú.
Svetská spočíva v tom, že hľadajúci praktikuje metódou sebapozorovania. Tým vlastne pernamentne zisťuje, čo sa deje v jeho psychike a tak sa stane schopným sledovať kvalitu svojej mysle a môže na ňu pôsobiť, hoc aj metódou tu popísanou, ako rozpúšťanie vlastného tieňa.
Ak sa už uschopnil k tomu, aby jeho mysli neunikla žiadna pohnútka z vnútra ( z bytosti) má začať na myseľ pôsobiť tak, aby spriezračnela a povzniesla sa nad tento svet. To môže byť praktikované aj jedným zo spôsobov, tu kdesi spomenutého Drtikolovho: „I videl Búh, že vše je dobré“. Ak sa to podarí, povzniesť sa nad svet, je nastúpená cesta nadsvetská, kde buddhistickými vnormi - pohrúženiami, je dovšená Nirvána.
Čtyři meditační pohroužení (1.)Odloučen od smyslných požitků a od neprospěšných stavů, jsem vstoupil a prodléval v prvním meditačním pohroužení, jež je doprovázeno myšlením a rozvažováním a
je naplněno nadšením a blahem zrozeným z odloučení.
(2.)S utišením myšlení a rozvažování jsem vstoupil a prodléval v druhém meditačním pohroužení, v němž je mysl sjednocena, ve vnitřním uspokojení, bez myšlení, bez rozvažování,
naplněna nadšením a blahem zrozeným ze soustředění.
(3.)S vymizením nadšení jsem prodléval vyrovnaně, s uvědoměním a jasným chápáním, zakoušeje
stav tělesného blaha, o němž ušlechtilí prohlašují: ´
Ten, kdo je vyrovnaný a uvědomělý prodlévá blaženě. Takto jsem vstoupil a prodléval ve třetím meditačním pohroužení.
(4.)S opuštěním blaženosti i strasti, s ukončením dřívější radosti a žalu, jsem vstoupil a prodléval ve čtvrtém meditačním pohroužení, jež není ani strastné ani blažené,
které je očištěnou vyrovnaností a uvědoměním.
P.S. Psychológia, nech je akokoľvek dobrá, je vždy len svetská.